VÝTVARNÉ TECHNIKY AKO MAĽBA KRESBA GRAFIKA

Výtvarné techniky:

Rezba do linolea Vincent Hložík umelecká grafika

Umelecká grafika:

Pojem grafiky zahrňuje v sebe širokú oblasť tvorivej práce, v ktorej sa výtvarná predstava zobrazuje kresbou, alebo sa rôznymi technickými spôsobmi rozmnožuje v určitom počte odtlačkov. Umelecká grafika je taká pri ktorej ruka umelca zasahuje priamo do tvorby grafického listu a vtláča mu individuálny umelecký svojráz. Grafiku môžeme rozdeliť na voľnú grafiku, úžitkovú grafiku, reprodukčnú grafiku. Techniky grafiky sú aj tlač z výšky, tlač z plochy alebo filmová tlač (sitotlač). Pri tlačení z výšky prispela značne tzv. xylografia, tónový drevoryt. Pri drevoreze a drevoryte najčastejšie zvláštnosti sú biely rez, viacfarebný drevorez. Drevoryt sa odlišuje od drevorezu spôsobom prípravy drevenej dosky a z neho vyplývajúcej techniky rezby. Vlastnosti linolea sa využívajú pri technikách linoleorezu a linoleorytu. Umelec – grafik používa na odtlačenie rôzne grafické druhy papiera. Klasickým druhom grafiky je rytina, jedna z najstarších a najčistejších grafických techník (tlač z hĺbky). Mezotinta vzniká tým, že grafik povrch hladkej dosky zahrňuje rovnomerne po celej ploche oceľovým hrebeňom (skoblinou). Doska je potom celá drsná ako sklený papier a odtlačila by čiernu plochu. Grafik postupne vyškrabuje škrabovákom zdrsnené miesta a potom hladidlom vyhladzuje miesta, ktoré chce mať po odtlačení na grafických listoch svetlejšie. Bodkovaciu (puncovaciu) techniku docielime špicatým kladivkom alebo ihlou, prípadne rydlom, ktorým kolmým sekaním do hladkej dosky vyhlbujeme množstvo drobných bodov. Hustotou vyhĺbených bodiek docieľuje grafik väčšiu alebo menšiu intenzitu tónu. Bodkovaciu techniku používa často ako pomocnú techniku pri lepte, mezotinte, suchej ihle a pri iných grafických technikách tlače z hĺbky. Pri tlači z hĺbky pozná grafik lept, mäkký kryt (vernis mou), akvatinu (zrnkový lept), odkrývacia technika, bodkovacia technika, farebné grafické listy, autografia s pretlačou, technika striekania.. Najrozšírenejšou grafickou technikou tlače z plochy je litografia – kameňotlač, akvatinta na litografickom kameni, lavírovaním litografického tušu, farebná litografia. Pasparty na grafické listy obyčajne pozostávajú z dvoch zložených častí jedného listu. Od grafického listu – originálu musíme odlišovať tzv. reprodukciu. Ak z niektorého umeleckého diela spoločnosť potrebuje viac exemplárov, vyhotovujú sa podľa originálu. Takéto kópie diel zhotovuje autor podľa originálu. Reprodukcie na rozdiel od kópií vznikajú použitím niektorých postupov polygrafickej tlače, ktoré reprodukujú originál niekedy tak verne a presvedčivo, že laik ich môže len ťažko rozoznať od originálu. Knižná grafika a grafická úprava tlače v sebe zahŕňa písmo písané, kreslené, konštruované, plastické, tlačiarenské – typografické, typografický návrh pre sadzbu, celkovú úpravu textu vytvára do bloku, na osu symetricky alebo asymetricky, ilustračná tvorba a celková grafická úprava knihy. Propagačná a priemyselná grafika je ďalšou oblasťou úžitkovej grafiky, plagát, politický agitačný plagát, panelová a priemyselná grafika.

Umelecká kresba:

Kresba je výtvarný prejav, v ktorom umelec zobrazuje určitú myšlienku, spodobňuje tvary a výjavy odpozorované zo skutočnosti i z predstavy na ploche z rôzneho materiálu akýmkoľvek písacím nástrojom. Kresbovými vyjadrovacími prostriedkami sú obrys, modelácia, čiara – línia, šrafonavie. Kresliarsky materiál umelec roztiera podľa svetlosti a tmavosti predmetu v svetlejších alebo v tmavších plochách, hovoríme v tónoch. Materiálmi na kreslenie môžu byť rôzne druhy ceruziek, kresba uhľom, kresba kriedami, rudka (prírodné – železité hlinky, umelé – z kaolínu a kysličníka železičitého, poväčšine hnedočervenej alebo hnedej farby), perokresba, kresba štetcom pri ktorej sa používa špicatý štetec. Keď umelec doplní kresbu farbami, hovoríme o kolorovaných kresbách. Ďalej poznáme kombinované techniky kresby, napríklad mastný pastel, štetcová kresba arabskou gumou, kombinuje sa napríklad uhoľ a pero, pero a štetec, pero a pastel, lavírovaná kresba s akvarelom, perom sa kreslí na mokrý podklad, alebo sa kresba zmýva vodou a podobne. Úpravu a konzervovanie kresieb vykonáva umelec tak ,aby neporušil ich pôvodnú výtvarnú hodnotu, ich charakter a jemnosť. Formy zobrazovania sú kresba podľa modelu, kresba spamäti, kresba podľa predstavy. Druhom kresby sa rozumie štúdie, kresby náčrtové (skice), pohybové skice, štúdie detailov, kompozičný náčrt a konečný variant štúdie – prípravná kresba. Je nutné spomenúť napríklad architektonické kresby, ktoré si vytvárajú sochári a architekti. Umelecké kresby rozdeľujeme na akademické kresby, umelecké listy, voľné ilustrácie, dokumentačné, opisné a reprodukčné umelecké kresby. Umelecká ilustrácia má predovšetkým prehlbovať v čitateľovi zážitok z umeleckého textu. Kreslená karikatúra a satira výstižne zobrazuje kritizované osoby, kde sa sila účinnosti kresieb zvyšuje vtipom.

Freska Ferdinand Gajdoš maľba

Maliarstvo:

Závesný obraz ako výtvarné umelecké dielo nie je len priamym výsekom zo skutočné sveta, ale predstavou umelca zhmotnenou maliarskymi prostriedkami do plochy ohraničenej rámom, ktorý má vyvolať rovnakú predstavu aj u jeho pozorovateľa. Na prvý pohľad zisťujeme materiál obrazu, techniku, pozorujeme na ňom všetky predmety, figúry, osoby, zvieratá, zem, oblohu, budovy, stromy, kvety atď., t. j. látku, ktorá je na ňom namaľovaná. Kompozícia je najzákladnejším a najdôležitejším prvkom umeleckého tvorenia. Veľkosť a formát obrazu si umelec volí podľa námetu, poslania a spôsobu umiestenia diela. Lineárnu kompozíciu obrazu vytvára maliar podľa charakteru tvarov zobrazenej látky, osvetlenia, farby, hlavnej idei. Druhmi malieb sa rozumejú voľná maľba, úžitková maľba, monumentálna maľba, zátišie, krajinomaľba. Štafáž t.j. ťažisko záujmu sa presunie viac na krajinu a figurálne motívy sa zmenšujú až vymiznú. Jedna z najstarších druhov maľby je figurálna maľba, maľba ľudskej hlavy, portrétna maľba, zobrazovanie celej figúry, tematická maľba, žánrová maľba (výjavy zo všedného života), historická tematická maľba, maľba abstraktná (bezpredmetná). Základnými princípmi maliarskeho zobrazovania sú: celkové rozvrhnutie a umiestenie zobrazovaných prvkov do formátu, celková lineárna kompozícia. Ďalej kresbovú hodnotu diela, správnosť a charakter vecných prvkom, teda lineárne, tvarové a vecné vystihnutie objektov. Ďalej modeláciu zobrazených prvkov, vystihnutie objemovosti tvarov, svetla i tieň, rozvrhnutie ich svetlosti a tmavosti. Priestorové vyjadrenie, zobrazenie tvarov v priestore. Farebné vyjadrenie, voľba farieb a farebných celkov. Vyjadrenie charakteru materiálu zobrazovaných vecí a figúr. Kontrastom si umelec volí taký námet, ktorým danú myšlienku najúčinnejšie zobrazí. Maliar si vopred určí základnú farebnosť, základný farebný akord. Obraz musí mať určitý jednotný farebný tón (tonalita v maľbe), farebný kontrast, zobrazovanie osvetlenia, maliarska farebná perspektíva. V modernom maliarstve prevažná časť diel vzniká bezprostredne „á la prima“, t. j. bez predchádzajúcich štúdií. Farby rozoznávame: chromatické (pestré) – achromatické (sivé), jasnosť farby, sýtosť farby, mechanické miešanie farieb. Základné farby sú žltá, modrá, červená. Ostatné sú sekundárne. Miešaním dvoch sekundárnych farieb získava maliar farby treťoradé. Z dvoch treťoradých vzniknú subterciárne farby (oranžová tmavá, fialová tmavá, zelená tmavá. Základné a odvodené farby sú farby čisté, keď do nich primiešame tretiu farbu, získavame farbu lomenú, môžeme zosvetľovať pridaním bielej a stmavovať pridaním čiernej farby. Hovoríme o farbách čistých alebo lomených, o sýtych, bledých alebo tmavých, svetlé farby, intenzívne farby, hlboké, teplé, studené, farby doplnkové, farebný kontrast, chromatický kontrast, svetelný kontrast, ťažké alebo ľahké farby, vystupujúce (aktívne) a ustupujúce (pasívne) farby. Vzťah poznáme jednofarebný, jednoradý, mnohofarebný, v mimoriadnych vzťahoch dominuje jedna z farieb. Symbolika farieb je tiež dôležitá. Techniky maľby sú vodovými, olejovými farbami a monumentálne techniky (nástenná maľba, sgrafitá, mozaika, farebné okná a. i.). Spojivom sa rozumie forma farebnej tekutiny, pasty alebo pevnej látky. Techniky maľby vodovými farbami sú akvarel, tvrdé akvarelové farby, polomäkké akvarelové farby, mäkké akvarelové farby, gvašo – akvarel, glejová maľba. Temperová maľba zahŕňa glejovú temperu, vaječnú temperu, kozeinovú, voskovú (enkaustika). Osobitné podklady sú kriedový, polokriedový, olejový podklad. Maľba olejovými farbami, maľba pastózna je taká na ktorej môžeme rozpoznať plastické stopy ťahov štetca, polopastózne maľby, maľba lazúrna. Farebná hmlovina alebo farebný poprašok, v takomto prípade ide o sfregatúru. Existujú aj kombinované techniky olejomaľby. Po uschnutí umelec obraz lakuje mastixovým alebo damarovým lakom. Rámovanie obrazov vyžaduje veľké skúsenosti. Reštaurovanie obrazov vykonávajú odborníci. Pri monumentálnych technikách sa stretne umelec s pojmami: techniky nástennej maľby, freska, nástenná maľba štuková, mozaika, farebné kamienky, sklené mozaiky, inkrustovanie, mozaika z keramiky, farebné okná (vitráž), leptané okná, tkanie gobelínov (nástenných kobercov).

Marína bronz Tibor Bartfay socharstvo

Sochárstvo:

Sochárske umenie i remeslo je veľmi široká oblasť. Tu sa stretne umelec s pojmami ako drobná plastika, komorná plastika, monumentálne plastiky, kompozícia línií, harmónia kľudu a pohybu, veľkosť, tvar a materiálový výraz, farba materiálu, drapéria (zahaľuje niektoré nedôležité detaily). Pri rozdelení sochárskej tvorby v praxi platí trojrozmerné sochy, voľná, tzv. galerijná plastika, drobná plastika, reliéfna výzdoba, portrétna plastika, maska, hlava, busta (plus poprsie), polofigúra, celá postava. Častiam sochy, oddeleným z väčších celkov hovoríme fragment. Materiálmi sú napríklad sadra, kovy, cement, štuka, kameň, drevo. Zdroj: Techniky výtvarného umenia, Pavol Michalides, 1963.