MALIARI GOYA MANET MONET RUBENS GOGH

Francisco Goya

Francisco Goya autoportret

30. marca 1746, v aragonskej dedine Fuendetodos, provincia Zaragoza sa narodil Francisco Goya. Otec José, syn notára, bol pozlacovač. Matka, Gracia Lucientes, bola majiteľkou malého gazdovstva. V roku 1760 sa presťahoval Francisco Goya s rodinou do Zaragozy. Roku 1773 bol v Madride, kde sa oženil s Josefou Bayeuovou. Goyova tvorba, napríklad: Raňajky v tráve, Tanec na brehu rieky Manzanarre, Slnečník, Madridkyý trh, Predavač hlineného riadu… V roku 1780 ho prijali do Akadémie na základe kompozície Ukrižovaný. Roku 1777–1778 Francisco Goya zhotovil sériu rytín. Najslávnejšie diela z rokov 1786–1791 sú:Guvernantka, Slepá baba, Pajác.

Stihla ho ťažká choroba, ostal navždy hluchý. Na jeseň 1808 Francisco Goya odišiel do Zaragozy, aby na vlastné oči videl a maľoval hrôzy, ktoré v jeho meste spôsobila vojna. Roku 1814 vznikli dva obrazy, ktoré sú míľnikmi v dejinách moderného maliarstva: 2. Máj 1808 a 3. Mája. Roku 1819 Francisco Goya kúpil vidiecky dom na brehu rieky Manzanarre, v ľudovej tradícii známy pod menom La Quinta del Sordo, dom hluchého. V roku 1828 začal maľovať portrét Josého Pia de Molinu, no už ho nedokončil. Umrel 16. Apríla toho istého roku v Bordeaux.

Zdroj: Francisco Goya – Margherita Ubbruzzese, 1970

Edoard Manet

Edoard Manet ilustrovaný žurnal

Edoard Manet sa narodil 23. Januára 1832 v Paríži ako syn Augusta Maneta, úradníka v ministerstve zahraničných vecí, a Eugénie Désirée Fournierovej. Po skončení štúdia na gymnáziu hlási sa roku 1848 na námornú akadémiu. Pri skúškach Edoard Manet dva razy prepadol. Otec súhlasil s jeho želaním venovať sa maliarstvu a Edouard Manet vstúpil do učenia k Thomasovi Couturovi. Čoskoro Edoard Manet vyniká nad ostatnými žiakmi a rýchlo stráca dôveru v svojho učiteľa. Edoard Manet po roztržke s Couturom roku 1856 opúšťa jeho školu a zriaďuje si vlastný ateliér. Toho istého roku cestuje Edoard Manet do Holandska, Nemecka, Rakúska a Talianska. Od roku 1859 posiela svoje obrazy do Salóna, väčšinou bez úspechu. Raňajky v tráve vyvolajú roku 1863 škandál. Toho istého roku sa Manet žení so Suzannou Leenhoffovou. Roku 1865 obraz Olympia vyvolá nový škandál. V čase Svetovej výstavy roku 1867 Edoard Manet vystavuje svoje obrazy v samostatnom pavilóne, avšak ani teraz sa mu nepodarí získať si priazeň publika. Roku 1869 cestuje do Londýna. Roku 1870 Manetova rodina sa odsťahovala do Orlonu Sainte-Marie a Maneta odviedli k delostrelectvu Národnej gardy.

Francúzsko-pruskú vojnu prežíva v Paríži, kde je až do podpísania kapitulácie v januári 1871. Neskôr cestuje za rodinou do Orlonu Sainte-Marie, odkiaľ sa vracia do Paríž ešte pred koncom Komúny. Toho istého roku Edoard Manet predal svoje obrazy za 50 000 frankov. Svoje hlavné diela Olympia, Raňajky v tráve, Popravu cisára Maximiliána, odmietol predať. Roku 1874 letuje v Argenteuil, kde maľuje v susedstve Moneta a ostatných impresionistov. Toho istého roku sa koná I. výstava impresionistov, na ktorej sa Edoard Manet nezúčastňuje. Roku 1875 cestuje na kratší čas do Benátok. Roku 1879 sa Manet po prvý raz lieči na reumatizmus, išlo však o ataxiu. O rok neskôr sa jeho choroba zhoršuje. Roku 1881 ho vymenovali za Rytiera Čestnej légie. Choroba sa zhoršuje. V marci 1883 mu amputujú ľavú nohu, 30. Apríla 1883 zomiera. Pochovali ho 3. Mája na cintoríne v Passy.

Zdroj: Edoard Manet, Jiří Padrta, 1961

Claude Monet

Claude Monet maľujúci lekná

Roku 1845 opustil päťročný Claude Monet so svojimi rodičmi rodný Paríž a presídlil do Le Havre, kde sa jeho otec stal spoločníkom svojho zámožného švagra, obchodníka s koloniálnym tovarom a lodnou výstrojou. Na jar 1859 prichádza Monet na Boudinovu radu študovať do Paríža. V marci usporiadal Claude Monet výstavu v Galérii Martinet. Obnovením kúzla farby a štetcového prednesu, úsilím urobiť z obrazu znovu „slávnosť oka“ sa už pred Manetom vyznačovalo dielo Eugène Delacroix. Keď Gleyre rozpustil svoj ateliér, boli Claude Monet a jeho noví priatelia Renoir a Sisley odkázaní úplne na seba. Vo fontainebleauskom lese sa Claude Monet stal svojim priateľom radcom i vodcom. Krajinami z normandského pobrežia upovedomil Monet tiež prvýkrát a úspešne na Salóne v roku 1865. Modelom pre ženské postavy bola jeho budúca družka Camille Doncieuxová, k niektorým mužským postavám stál model Bazille. Ženy v záhrade boli porotou salónu 1867 odmietnuté.

V zime 1869 sa Claude Monet vrátil do Paríža a zúčastnil sa opäť života umeleckej avantgardy. Vojna zasiahla drsne do života umelca a jeho priateľov. Po vojne došlo k definitívnemu zriadeniu impresionistickej skupiny. Pobyt v Argenteuil bol pre Moneta obdobím utešeného rodinného života, aj keď nepriazeň verejnosti a finančné problémy doliehali často ťažko. Najpodstatnejšiou novinkou v období začínajúceho okolo 1880 sú však predsa len preslávené série, ktoré znamenajú najdôslednejšie domyslené zásady impresionizmu. Za kľúčový letopočet býva považovaný rok 1884, kedy bol založený Salón nezávislých. Lekná sú dôstojným záverom tvorby zakladateľa impresionizmu. Lekná sú považované za „veľkú kozmickú víziu nekonečného a večne premenného neba zrkadliaceho sa v hĺbkach večne rôznej vody.“ / Mieczysław Wallis, 1974 /

Zdroj: Claude Monet, Ivo Krsek, 1982

Pablo Picasso

Pablo Picasso autoportrét kresba

Pablo Picasso, formálne Ruiz Picasso (* 25. Október 1881, Málaga Španelsko – † 8. Apríl 1973, Mougins Francie) bol španielsky maliar a uznávaný umelec 20. Storočí.

Jeho plné meno znie Pablo (alebo El Pablito teda Palinko) Diego José Santiago Francisco de Paula Juan Nepomuceno Crispin Crispiniano de los Remedios Cipriano de la Santisima Trinidad Ruiz Blasco y Picasso Lopez. Bol španielsky maliar, kreslič, sochár. Žil takmer celý život vo Francúzsku. Jeho otec bol José Ruiz y Blasco; jeho matka María Picasso y López (María Picassovo-Lopezová). V mladosti sa podpisoval Ruiz Blasco po svojom otcovi, ale približne od roku 1901 začal používať meno svojej matky.

Pablo Picasso, dominantná umelecká osobnosť 20. Storočí, patrí k najtvorivejším géniom vrtkých časov. Narodil sa v Malage v umeleckej rodine a jeho neobyčajné schopnosti boli očividne už v rannom veku. Tradičné zručnosti kreslenia a maľovania boli pre neho také jednoduché, že si musel hľadať nové výrazové prostriedky odpovedajúce modernej vnímavosti. Prostredníctvom svojich experimentov, najmä kubizmu, prepísal výtvarný jazyk. V roku 1904 sa Pablo Picasso usadil v Paríži a Francúzsko sa stalo centrom jeho tvorivých aktivít. Bola to nepokojná osobnosť posadnutá prácou, maľovanie bolo pre neho jedným z prostriedkov tvorby, legendárne sú jeho početné milostné aféry. Vyžíval sa v silných zážitkoch, prežil veľké extrémy: lásku aj nenávisť, chudobu aj bohatstvo, odmietanie aj zbožňovanie. Tieto kontrasty vyjadril v umení, ktoré je vlastne jeho autobiografiou.

Významné diela:

  • Avignonské slečny, 197, Museum of Modern Art, New York
  • Ma Jolie, 1911–1912, Museum of Art, New York
  • Tri tanečnice, 1925, Tate Gallery, Londýn
  • Guernica, 1937, Museo del Prado, Madrid

Chronológia:

Životopisné dáta Pabla Picassa

1881 – 25. Októbra sa narodil Pablo Picasso-Ruiz v Malage

1889 – vo veku 8 rokov namaľoval prvý obraz Pikador

1891 – rodina se sťahuje do Coruñi

1895 – usadzujú sa v Barcelone, kde sa Picasso stáva žiakom Školy krásnych umení

1897 – Picassov obraz Veda a milosrdenstvo získava Zlatú medailu na výstave v Malage

1898 – cesta do Horta u Pallarès

1899 – zoznámenie s Sabartésem

1900 – prvá jesenná cesta do Paríža

1901 – druhý zájazd do Paríža v júni: výstava vo Vollardovej galérii, začiatok „modrého obdobia“

1902 – tretia, Októbrová cesta do Paríža, existenčné šetrenie

1904 – Picasso se trvalo usadil v Paríži /Bateau Lavoir/

1905 – začiatok „ružového obdobia“, zoznámenie s Apollinairem, von Uhdem, súrodencami Steinovými: začiatok spolunažívania s F. Olivierovou

1907 – predčernošské obdobie, H. Kahnweiler otvára koncom októbra v Paríži svoju galériu, obraz Avignonské slečny

1908 – začiatok kubizmu, zoznámenie s ruským zberateľom Ščukinom

1909 – prvá Picassova výstava v Nemecku

1910 – zoznámenie s F. Légerom, letný pobyt v Cadaqeés

1911 – prvá výstava Pabla Picassa v New Yorku

1912 – prvé koláže, Picasso po prvýkrát vystavuje v Londýne, nový byt a ateliér na parížskom bulvári Raspail

1913 – smrť Picassovho otca v Barcelone

1914 – vysoké ceny Picassových obrazov pri aukciách

1915 – zoznámenie s Jeanom Cocteauom

1916 – nový byt a ateliér v Montrouge pri Paríži, zoznámenie so šéfom Ruského baletu S. Ďagilevom

1917 – odjazd do Ríma s Ruským baletom, zoznámenie s Olgou Chochlovou

1919 – návšteva v Londýne, dekorácie a kostýmy pre Tricorne Manuela de Fally, Cocteau vydáva Ódu na Picassa

1920 – premiéra Pulcinelly v parížskej opere s Picassovou výpravou

1921 – narodenie syna Paula, vychádza prvá monografie o umelcovi /M. Raynal/

1922 – odmieta žiadosť A. Bretona, aby sa stal členom výboru Revolučného salónu

1923 – prvé dôležité interview pre časopis The Arts v New Yorku

1924 – práce pre divadlo, Prvý manifest surrealizmu

1925 – prvé reprodukovanie obrazu Avignonské slečny

1926 – začiatok priateľstva s Ch. Zervosom, ktorý začína vydávať Cahiers d´Art

1928 – priateľstvo s Mariou Terezou Walterovou

1930 – Louis Aragon píše úvod k výstave Picassových koláží

1931 – rada Picassových výstav po celom svete

1932 – získanie zámku v Boisgeloup, Zervos začíná vydávať katalóg Picassového diela

1933 – Bretonove štúdie o umelcovi v časopise Minotaure

1935 – rozchod s Olgou Chochlovou, začiatok priateľstva s P. Éluardom

1936 – zoznámenie s fotografkou Dorou Maarovou

1937 – Picasso se verejne stavia na stranu Španielskej republiky proti generálovi Francovi

1938 – G. Steinová vydáva o umelcovi, ktorý vážne ochorel, knihu

1939 – smrť umelcovej matky v Barcelone

1942 – útoky fašistov proti Picassovi, který žije v Paríži

1943 – spoznáva Françoise Gilotovú

1944 – po oslobodení vstupuje Picasso 5. Októbra do FKS

1945 – je zvolený predsedom spoločnosti Francie-Španielsko

1947 – narodenie syna Clauda

1948 – účasť na mierovom kongrese vo Vratislave /koniec augusta/

1949 – narodenie dcéry Palomy

1950 – udelenie Leninovej ceny mieru

1952 – obraz Vojna a mier

1953 – veľká výstava v Miláne

1955 – kúpa vily La Californie v Cannes, film Picassovo tajomstvo

1957 – maľby pre UNESCO v Paríži

1958 – začína pracovať vo Vauvenargues na Riviére

1961 – svadba s J. Roqueovou a začiatok pobytu v Mougins

1963 – otvorenie Picassového múzea v Barcelone

1964 – veľké výstavy v Toronte, Montreale, v Japonsku

1966 – oslavy umelcových 85. narodenín na celom svete

1968 – katalóg grafického diela

1970 – veľká výstava v Pápežskom paláci v Avignone

1971 – umelcove 90. narodeniny oslavované na celom svete

1973 – 8. Apríla Pablo Picasso umiera v Mougins

Peter Paul Rubens

Peter Paul Rubens vylodenie Márie Medičejskej

Peter Paul Rubens – historické dáta:

1577 – narodenie v Siegen /28. Jún/ 1587 – smrť otca Jana Rubensa 1598 – slobodný majster gildy Svätého Luca 1600 – odchod do Talianska, prijatý do služieb vojvodu mantovského Vincenta Gonzagua 1603 – cesta do Španielska, dary odovzdáva španielskemu kráľovi 13. Mája 1604 – návrat do Mantovy, potom do Ríma 1608 – matkina smrť, odchod z Ríma, Rubensov návrat do Antverp 1609 – maliarom arcivojvodu Alberta a Isabelly, Rubens sa ožení s Izabelou Brantovou 1610 – Rubens kupuje pozemok na Wapperi v Antverpách 1611 – narodenie jeho dcéry Clary-Sereny v Antverpách, smrť Filipa Rubensa, maliarovho brata 1613 – stáva sa predsedom romanistov 1614 – narodenie syna Alberta 1616 – pracuje sa na dokončení Rubensovho domu na Wapperi 1618 – narodenie syna Mikuláša, Van Dyck sa stáva slobodným majstrom gildy Svätého Luca 1622 – cesta do Paríža, dohoda s Máriou Medicejskou o galérii v Luxemburskom paláci, návrat do Antverp 1623 – cesta do Paríža, Mária Medicejská a Richelieu navštívia Luxemburskú galériu, návrat do Antverp 1624 – španielsky kráľ povyšuje Rubensa do šľachtického stavu, návšteva princa Ladislava Zigmunda poľského u Rubensa 1625 – príchod do Paríža, návrat do Antverp, cesta do Bruselu a do Dunkerque, Rubensa navštívi Buckingham 1626 – smrť Izabely Brantovej, prvej maliarovej manželky, početné pobyty v Laekenu a v Bruseli, pobyt v Lalais a v Paríži 1627 – cesta za Gerbierom 1628 – cesta do Španielska 1629 – v Madride až do 29. Apríla, Rubens vymenovaný za sekretára súkromnej rady, cesta do Londýna, audiencia u Karola I. v Greenwichu 1630 – anglický kráľ ho povýši do šľachtického stavu, odchod z Londýna, sobáš s Helenou Fourmentovou 1631 – príchod Márie Medicejskej do Antverp, cesta do Holandska 1635 – kúpa zámku Steen v Elwyru 1636 – pobyt na zámku Steen 1637 – Kardinál-Injant u Rubensa v Antverpách 1640 – Rubens urobi závet 27. Mája

Rubensova smrť 30. Mája 1640

Zdroj: Peter Paul Rubens a jeho doba, Roger Avermaete, 1968

Vincent van Gogh

Vincent Van Gogh štrnásty júl

Životný príbeh veľkého maliara menom Vincent van Gogh sa začína na malej fare v Groot-Zunderte v severnom Brabantsku. Tu sa 30. Marca 1853 narodil duchovnému nizozemskej reformovanej cirkvi Theodorovi van Goghovi a jeho žene Anne Cornelii syn, ktorého pokrstili menami Vincent Willem. 15. Októbra 1880 odchádza Vincent van Gogh z Borinage do Bruselu, kde navštevuje kurzy kreslenia na Akadémii. Jeden z modelov, ktoré si nájde, vstúpi na čas do jeho života. Vincent van Gogh dlhé roky nemal ani tušenia, že bude maliarom, hoci umelec v ňom žil už od detstva. Ako pomocník v Goupilovom obchode s obrazmi žije Vincent v Haagu, Paríži aj v Londýne rovnako osamelým a do seba uzavretým životom ako v detstve na fare v Zunderte. Tento človek, ktorý tak túžil po láske a natoľko ňou prekypoval, lásku nenachádza. Vincentove autoportréty nie sú iba dokumentom, ale i autoštylizáciou a sugestívnou výpoveďou o maliarovom vnútornom živote, sú fascinujúcim dokumentom ustavičného hľadania seba samého. Keď na jeseň roku 1880 Vincent van Gogh v sebe objavil umelca, mal pred sebou už len desať rokov života.

Dva roky sa Vincent van Gogh vytrvalo sústreďoval výlučne na výrazové možnosti čiernej a bielej, svetla a tieňa a až potom začína maľovať. Farba je vždy hustá a štetec ju spracúva spôsobom, ktorý často pripomína skôr prácu sochárskou špachtľou. Paríž znamenal pre van Gogha odklon od dovtedajších životných súvislostí. Vo Francúzsku sa už nikdy nezblíži s ľuďmi okolo seba tak ako so sedliakmi a tkáčmi v Nuenen alebo s robotníkmi a rybármi v Haagu. Goghova škvrna si stále zachováva expresívne napätie, typické pre holandské obdobie. Keď Vincent van Gogh dobrovoľne ukončil svoj život, jeho dielo začínalo vyvolávať prvé, predbežne iba ojedinelé ohlasy medzi tými, čo patrili do najužšieho okruhu avantgardného umenia. Vo svojom diele výtvarne vyjadril nielen existenciálne konflikty ľudského života, ale aj nový vzťah človeka a kozmu. Vincent van Gogh čerpal pritom z tých hlbinných vrstiev ľudskej psychiky, z ktorých vyrastalo aj umenie dvadsiateho storočia.

Zdroj: Vincent van Gogh, Miroslav Lamač, 1967